Čo sú to huby?

Huby sú pôvodcovia infekčných ochorení. V závislosti od typu huby môžu infikovať ľudí, zvieratá a tiež rastliny. Hoci existuje mnoho tisíc druhov húb, len približne niekoľko stoviek hubových patogénov zohráva úlohu pri prenose infekčných ochorení u ľudí. Tie sa prenášajú najmä vzduchom, potravou alebo kožou. Niektoré druhy húb môžu infikovať kožu a nechty, zatiaľ čo iné môžu preniknúť do vnútra tela a infikovať napríklad pľúca alebo črevá. Najčastejšími hubovými patogénmi v Nemecku sú kvasinkové huby rodu Candida (Candida albicans), kožné huby (Trichophyton rubrum) alebo plesne (Aspergillus fumigatus). Na liečbu plesňových ochorení sa používajú protiplesňové lieky (tzv. antimykotiká) na vnútorné a vonkajšie použitie.

Ako sa rozlišujú jednotlivé plesňové ochorenia?

Infekčné ochorenia spôsobené hubami lekári nazývajú mykózy a možno ich rozdeliť do nasledujúcich kategórií:

• Typ patogénu: Ktorý typ huby spôsobil infekciu? Lekári používajú tzv. systém DHS pre ľudské patogénne huby a rozlišujú medzi dermatofytmi, kvasinkami a plesňami. Zatiaľ čo dermatofyty, ako sú vláknité huby, postihujú len kožu a jej prívesky, ako sú nechty a vlasy, kvasinky a plesne môžu postihovať kožu, ako aj sliznice a vnútorné orgány.
• Lokalizácia: Ktoré časti tela sú postihnuté? Lekári rozlišujú povrchové plesňové ochorenia (kožné) a podkožné plesňové ochorenia (dermatomykózy). Ďalej sa rozlišujú plesňové ochorenia slizníc a plesňové ochorenia, ktoré postihujú vnútorné orgány (systémové mykózy). Posledné menované môžu nadobudnúť život ohrozujúce rozmery.
• Cesta infekcie: Ako sa hubové patogény dostali do tela? Lekári rozlišujú medzi tzv. exogénnou mykózou a endogénnou mykózou. Zatiaľ čo exogénnu mykózu spôsobujú huby, ktoré sa do tela dostanú zvonka, endogénna mykóza opisuje hubovú infekciu, ktorá pochádza z patogénov, ktoré už v tele boli.
• Primárna alebo sekundárna hubová infekcia: Ako bolo hubové ochorenie vyvolané? Rozlišuje sa primárna a sekundárna (oportúnna) mykóza. Zatiaľ čo primárna mykóza je plesňové ochorenie, ktoré bolo vyvolané priamym prenosom s patogénnymi hubami, sekundárna mykóza opisuje plesňovú infekciu, ktorá bola vyvolaná iným ochorením. Môže ísť napríklad o bakteriálnu infekciu.
• Klinický obraz: Aký je vonkajší vzhľad huby? Ide o klinický obraz, t. j. vzhľad hubovej infekcie, ako je jej farba, lokalizácia a príznaky zápalu.

Ako sa prenášajú huby?

Huby sú všadeprítomné. Ľudia s nimi môžu prísť do kontaktu prostredníctvom potravín (napríklad chleba, múky alebo zemiakov), kože, ale aj vzduchu. Takzvané huby Candida sú dokonca neustále prítomné na koži, v ústach alebo v črevách ľudí bez toho, aby nevyhnutne vyvolávali príznaky ochorenia alebo sťažnosti. V prípade oslabeného imunitného systému alebo poškodenia prirodzenej kožnej bariéry sa však huby Candida môžu za určitých okolností rozšíriť a vyvolať ochorenia. Ďalšími spôsobmi prenosu húb sú nedostatočná alebo nadmerná hygiena a početné stresové faktory, pretože oslabujú vlastné ochranné mechanizmy organizmu.

Alergické reakcie na huby

Vdýchnutie šíriacich sa jednotiek húb, tzv. spór, môže u niektorých ľudí vyvolať alergickú reakciu. Všetko závisí od toho, kde v dýchacích cestách dochádza k reakcii precitlivenosti. V závislosti od toho môže vzniknúť napríklad alergická nádcha, alergický zápal pľúcneho tkaniva (exogénna alergická alveolitída) alebo bronchiálna astma. Exogénna alergická alveolitída sa hovorovo nazýva aj "pľúca drevorubačov" alebo "pľúca poľnohospodárov", pretože obzvlášť často postihuje tieto dve profesijné skupiny.

Hubové toxíny

Huby produkujú toxíny nazývané mykotoxíny, ktoré môžu mať toxický účinok aj v malých dávkach. Ľudia môžu tieto hubové toxíny prijať napríklad prostredníctvom potravín kontaminovaných hubami produkujúcimi toxíny, ako sú plesnivé jogurty alebo námeľ. Ide o vláknitú hubu (Claviceps purpurea), ktorá napáda najmä raž a produkuje vysoko toxické alkaloidy. Najmä v stredoveku námeľ často viedol k hromadným úhynom obilnín.

Keďže mnohé mykotoxíny sú často odolné voči teplu, zahrievaním potravín sa toxíny húb nezničia. Mykotoxíny majú škodlivý účinok na pečeň a obličky a niekedy môžu spôsobiť aj rakovinu. Aflatoxín napríklad podporuje rakovinu pečeňových buniek.

Ako sa lieči plesňová infekcia?

Hubové infekcie sa často liečia liekmi nazývanými antimykotiká. Antimykotiká bránia hubám v budovaní bunkovej steny, a tým brzdia ich rast (fungistatický účinok), alebo robia diery v bunkovej stene, a tým hubu úplne usmrtia (fungicídny účinok), pretože zložky huby sa strácajú smerom von. Antimykotiká sa predpisujú buď na vonkajšie, alebo vnútorné použitie. Konkrétna forma aplikácie závisí výlučne od typu huby a jej závažnosti.

Okrem liečby antimykotikami by sa mali dodržiavať aj nasledujúce hygienické opatrenia, aby sa zabránilo šíreniu pôvodcu plesne:

• Na postihnuté oblasti kože by sa mal používať iba samostatný uterák.
• Niektoré textílie, ako sú uteráky, spodná bielizeň a pančuchy, by sa mali prať pri 60 stupňoch, aby sa huby zničili.
• Vo verejných budovách, ako sú bazény, sauna, sprchovací kút a šatne, by sa mali nosiť kúpacie papuče, aby sa zabránilo chôdzi naboso.
• Ak sa vyskytne atletická noha, rohožky, podlahy a obuv by sa mali pravidelne dezinfikovať.

Sú všetky huby škodlivé?

Existujú aj huby, ktoré majú liečivé účinky. Príkladom je sivozelená pleseň penicilín (Penicillium notatum), ktorú náhodou objavil anglický výskumník Alexander Fleming v roku 1928. Takzvaný plesňový penicilín sa vkradol do Flemingovej bakteriálnej kultúry a zničil ju, z čoho Fleming usúdil, že penicilín by mohol zachrániť životy. V dôsledku toho sa začal Flemingov výskum a vývoj prvého antibiotika na svete, penicilínu.

Tradičná čínska medicína (TČM) však používa aj takzvané šiitake alebo Judášovo ucho (huba Mu-Err), ako aj hubu hrebenatku. Tá má povesť huby, ktorá reguluje hladinu cukru v krvi a bojuje proti nitkovitým hlístam.