Čo je Bartonella?

Bartonella je názov pre rod baktérií . Väčšina z nich sú parazitické baktérie, t. j. tie, ktoré existujú vo vnútri hostiteľskej bunky (t. j. intracelulárne). Ako hostiteľské bunky spravidla vystupujú endotelové bunky alebo erytrocyty, t. j. červené krvinky. Bartonely môžu byť prenášané mnohými druhmi hmyzu a spôsobujú rôzne infekčné ochorenia u ľudí alebo iných stavovcov. U ľudí sa tieto rôzne formy ochorenia spájajú pod názvom bartonelóza. Bartonella bola pomenovaná podľa peruánskeho mikrobiológa Alberta Leonarda Bartona.

Aké sú vlastnosti baktérií Bartonella?

Bartonella sa vyskytuje vo forme vlákien, tyčiniek alebo kvapôčok a má rozmery od 0,5 do 0,6 x 1,0 mikrometra. Bartonella patria medzi gramnegatívne baktérie a nie sú obligátne intracelulárne. To znamená, že žijú aj mimo buniek, t. j. môžu byť kultivované napríklad na kultivačnom médiu. Na to však potrebujú hemín, rad komplexných zlúčenín tvorených železitým iónom a chloridovým iónom.

Ktoré infekcie môžu byť spôsobené baktériami Bartonella?

Ľudia s oslabeným imunitným systémom majú tendenciu častejšie dostávať infekcie spôsobené bartonelou (bartonelóza). Týka sa to najmä detí a starších ľudí. Bartonella, ktorú zvyčajne prenáša hmyz, môže spôsobiť rôzne zriedkavé ochorenia, ako napríklad nasledujúce:

• Bartonella alsatica: môže spôsobiť endokarditídu.
• Bartonellabacilliformis: môže spôsobiť tzv. mrchovú chorobu, t. j. horúčku Oroya a Verruga peruana.
• Bartonella clarridgeiae: môže byť spúšťačom tzv. choroby z mačacieho škrabnutia.
• Bartonellaelizabethae: môže spôsobiť endokarditídu.
• Bartonellagrahamii: môže spôsobiť lymfadenopatiu alebo retinitídu.
• Bartonellahenselae:  môže spôsobiť tzv. chorobu z mačacieho škrabnutia, bacilárnu angiomatózu, bacilárnu peliózu, bakteriémiu alebo endokarditídu.
• Bartonella koehlerae: môže byť spúšťačom endokarditídy.
• Bartonellaquintana: môže spôsobiť päťdňovú horúčku, bacilárnu angiomatózu, chronickú bakteriémiu alebo endokarditídu.
• Bartonella rochalimae: môže spôsobiť bakteriémiu, horúčku alebo splenomegáliu.
• Bartonella tamiae: môže byť spúšťačom bakteriémie, horúčky, myalgie alebo exantému.
• Bartonella vinsonii arupensis: môže spôsobiť endokarditídu alebo horúčkovité ochorenie.
• Bartonellavinsonii berkhoffii: môže spôsobiť endokarditídu.
• Bartonella washoensis: môže byť spúšťačom myokarditídy alebo meningitídy.

Ako sa môžete Bartonellou nakaziť?

Baktérie Bartonella sa na človeka prenášajú vektorom. Je to možné nasledujúcimi spôsobmi:

• najmä prostredníctvom bĺch a/alebo vší na oblečení,
• prostredníctvom pieskových múch,
• kontaktom so zablšenými zvieratami, napríklad uhryznutím alebo poškriabaním zvieraťom,
• prostredníctvom kliešťov,
• uhryznutím ihlou.

Aké príznaky spôsobuje Bartonella?

Bartonelová infekcia môže vyvolať rôzne ochorenia a príznaky. V prípade takzvanej mačacej choroby, ktorá sa môže preniesť uhryznutím blchou, uhryznutím mačkou alebo poškriabaním mačkou, sa približne po týždni na mieste prenosu vytvorí papula, ktorá sa v ďalšom priebehu vyvinie do pľuzgierika. U jedincov so zníženou imunitou sa môže objaviť horúčka a/alebo zriedkavé očné ochorenie a/alebo infekcia kostí, pečene alebo sleziny.

Podľa nedávnych kazuistík výskumnej skupiny skúmajúcej PCR a sekvenovanie DNA môžu rôzne patogény Bartonella viesť k chronickej intravaskulárnej infekcii, ktorá môže trvať mesiace až roky. Je tiež možné, že sa vyvinú neuropsychiatrické symptómy (Balakrishnan et al. 2016).

Aké komplikácie môžu vzniknúť v dôsledku infekcie Bartonella?

Bartonelová infekcia môže viesť k nasledujúcim komplikáciám:

• Zápal vnútornej výstelky srdca (endokarditída),
• infekčné ochorenie ciev (bazilárna angiomatóza),
• Zápal sietnice,
• Epilepsia,
• aseptická meningitída,
• Zväčšenie alebo opuch pečene a sleziny (hepatosplenomegália),
• Tonzilitída,
• Arteritída mozgu,
• Zápal mozgového tkaniva (encefalitída)

Ako sa diagnostikuje infekcia Bartonella?

A Bartonella môže byť diagnostikovaná buď priamym zistením patogénu, alebo nepriamym zistením patogénu. Na priamu detekciu je potrebná kultivácia krvi, ktorá má však nevýhodu, že je pozitívna len v 25 % všetkých prípadov, a to aj pri tzv. špeciálnom postupe . Priamu detekciu však možno dosiahnuť aj testom PCR alebo bunkovým profilom mastných kyselín. Na druhej strane nepriama detekcia patogénu sa vykonáva serologickou detekciou pomocou imunofluorescencie. Sérologické testy spravidla vykazujú vysoký titer IgG proti Bartonella. Rodovo špecifické protilátky je však možné zistiť len na . Rozlíšenie medzi jednotlivými patogénmi Bartonella nie je možné.

Ako sa lieči Bartonella infekcia?

U zdravých ľudí s neporušeným imunitným systémom sa aj akútne ochorenia časom samé vyliečia a zvyčajne si nevyžadujú antibiotickú liečbu. Tak je to napríklad v prípade nekomplikovanej infekcie Bartonella henselae. Zatiaľ neexistujú žiadne medicínske štúdie, ktoré by dokazovali, že pridanie antibiotík by skrátilo trvanie ochorenia.

Ak však ide o komplikovanú infekciu Bartonella, ktorá zasahuje napríklad centrálny nervový systém, antibiotiká by sa mali predpísať. Podľa súčasných usmernení sa odporúča obdobie liečby v rozmedzí od najmenej štyroch do šiestich týždňov. U ľudí s oslabeným imunitným systémom sa môže okrem použiť aj lokálna aplikácia liekov proti bolesti (analgetík) a lokálne teplo. Okrem toho sa môžu použiť protizápalové lieky . Treba sa však vyhnúť kortizónu, t. j. tzv. steroidom, pretože tie môžu podporovať tvorbu fistúl.