Čo je fibróm?

Fibróm je nový útvar spojivového tkaniva, v ktorom vznikajú rôzne výrastky spôsobené určitými bunkami spojivového tkaniva (tzv. fibrocytmi). Fibrómy sú malé nezhubné nádory.

Aké formy fibrómov sa rozlišujú?

Fibrómy sa delia na nasledujúce formy:

• Mäkký fibróm (fibroma molle alebo fibroma pendulans):
• ide o malé nádory sfarbené do kože, ktoré sa môžu vyskytovať u žien aj u mužov, ale ktoré postihujú viac ľudí s nadváhou. Mäkké fibrómy sa často prvýkrát vytvoria počas puberty ako kožné výrastky veľkosti niekoľkých milimetrov. Kvôli svojmu vzhľadu sa mäkké fibrómy hovorovo nazývajú aj stopkaté bradavice, pretože visia ako malé vrecúško z úzkej základne. Mäkké fibrómy sa zvyčajne tvoria na krku, v podpazuší a v slabinách. Môžu sa vyskytovať jednotlivo alebo vo viacerých prípadoch.
• Tvrdý fibróm (histiocytóm alebo dermatofibróm):
• sa vyskytujú najmä na nohách, ale aj na rukách alebo v oblasti trupu. Väčšina všetkých dospelých má aspoň jeden tvrdý fibróm, ktorý sa na koži prejavuje ako tmavší až svetlohnedý uzlík veľkosti niekoľkých milimetrov. U mladých žien je pravdepodobnosť vzniku tvrdého fibrómu na nohách vyššia ako priemer.
• Dráždivý fibróm:
• ide o fibróm sliznice ústnej dutiny, ktorý sa vyskytuje najmä pri opakovanom výskyte podráždených oblastí v ústach. Patrí sem najmä oblasť tváre, ale aj ďasná alebo oblasť kože na boku jazyka. Dráždivý fibróm je malý, hladký a ohraničený uzlík, ktorý má rovnakú farbu ako okolité tkanivo alebo je o niečo svetlejší.

Kostné fibrómy, ktoré sú pomerne zriedkavé, ale tvoria nádory, možno rozdeliť na nasledujúce podtypy:

• Osifikujúci fibróm: ide o zriedkavý, nezhubný nádor tvárovej časti lebky. Zvyčajne sa vyskytuje v kosti dolnej čeľuste.
• Neosifikujúci fibróm (kortikálny defekt): je patologická zmena v spojivovom tkanive kosti, ktorá sa v niektorých prípadoch vyvíja u detí.
• Chondromyxoidný fibróm: zvyčajne sa vyskytuje v dlhých rúrkovitých kostiach a postihuje predovšetkým dospievajúcich.
• Desmoplastický fibróm: opisuje agresívne rastúci kostný nádor, ktorý postihuje najmä mladých ľudí.
• Angiofibróm: nachádza sa v nosohltane, prechádza ním veľa ciev a vyskytuje sa takmer výlučne u dospievajúcich mužov.

Aké sú príčiny vzniku fibrómov?

Vo väčšine prípadov sú príčiny fibrómov stále neznáme. Mäkké fibrómy, ktoré patria do skupiny harmartómov, môžu vzniknúť v dôsledku defektu zárodočného zárodočného tkaniva, z ktorého sa časom môžu vyvinúť rôzne formy tkaniva (tzv. diferencie).

Okrem toho majú jednotlivé ochorenia povesť ochorení, ktoré prispievajú k vzniku hamartómov. Patrí k nim napríklad Cowdenov syndróm, ale aj neurofibromatóza typu 1 (Recklinghausenova choroba). Dedičné faktory teda zohrávajú pri vzniku fibrómu ústrednú úlohu.

Na druhej strane tvrdé fibrómy postihujú častejšie ako v priemere pacientov so systémovým lupus erythematosus, ako aj s AIDS a/alebo imunitným systémom, ktorý je potlačený liekmi, napríklad po transplantácii. Lekári predpokladajú, že tvrdé fibrómy môžu vzniknúť v dôsledku malých zápalov spojivového tkaniva, napríklad po uštipnutí hmyzom, rastlinnými tŕňmi alebo zápalom vlasového folikulu (folikulitída).

Aké sú príznaky fibrómu?

Fibróm je viditeľný na vonkajšej strane kože, ale zvyčajne nespôsobuje bolesť, pokiaľ nie je poranený. Ako mäkký fibróm môže nadobudnúť stopkatý tvar alebo vytvoriť malé vrásky na povrchu, ak ide o veľký výrastok. Väčšina všetkých fibrómov má spravidla farbu kože. Ak sa ich pokúsite otočiť, nadobudnú červenú až čiernu farbu v dôsledku poranenia ciev. Na druhej strane tvrdé fibrómy majú zvyčajne trochu tmavší až sivohnedý farebný odtieň a sú buď mierne vyvýšené, alebo zapustené vzhľadom na povrch kože. Tvrdé fibrómy sa vyznačujú typickým Fitzpatrickovým znakom: Ak stlačíte oblasť okolo tvrdého fibrómu palcom a ukazovákom, zapustí sa do kože.

Ako sa fibróm diagnostikuje?

Fibrómy diagnostikuje dermatológ. Ak ide o typický fibróm, možno ho vidieť na prvý pohľad. Na podrobnejšie vyšetrenie však môže dermatológ použiť špeciálny zväčšovací prístroj (tzv. dermatoskop), aby lepšie posúdil rozmery, tvar a veľkosť, ale aj štruktúru a okraje. Ak existuje podozrenie, že ide o zhubný výrastok, tzv. malígny melanóm, dermatológ odoberie vzorku tkaniva, ktorú možno histologicky vyšetriť.

Ako sa lieči fibróm?

Z lekárskeho hľadiska fibróm nie je potrebné liečiť, pretože mäkké aj tvrdé fibrómy sú vo všeobecnosti neškodné. Fibrómy nepredstavujú riziko degenerácie, ani sa z nich nemôže vyvinúť rakovina kože. Zvyčajne prestanú rásť, keď dosiahnu určitú veľkosť, a zostávajú nezmenené.

Napriek tomu si niektorí pacienti želajú fibróm odstrániť z estetických dôvodov. Je to najmä v prípade, ak sa fibróm nachádza na tvári, krku alebo v intímnej oblasti. Väčšie fibrómy predstavujú aj určité riziko poranenia, pretože sa môžu ľahko zachytiť o oblečenie alebo šperky, a preto sa často odstraňujú. Zákrok je zvyčajne nekomplikovaný. V závislosti od veľkosti fibrómu môže dermatológ vykonať odstránenie v lokálnej anestézii. V závislosti od rozmerov a tvaru výrastku môže byť potrebné následné zašitie oblasti.