Čo je Gorlinov syndróm?

Gorlinov syndróm je známy aj ako syndróm bazocelulárneho névu a môže viesť k zhubným kožným nádorom, tzv. bazocelulárnym karcinómom, alebo k zhubným nádorom mozgu (meduloblastóm) už v ranom detstve. Okrem toho môže Gorlinov syndróm spôsobiť cysty čeľuste alebo malformácie kostry, najmä rebier a chrbtice. Gorlinov syndróm je genetické ochorenie, a preto patrí medzi nádorové predispozičné ochorenia, ktoré sa vyskytuje približne u jedného z 30 000 až 57 000 ľudí. V 70 až 80 percentách všetkých prípadov sa prenáša z rodičov na deti.

Ako vzniká Gorlinov syndróm?

Gorlinov syndróm je spôsobený dedičným ochorením, mutáciou génov PTCH1 a SUFU. Tieto dva gény umožňujú bunkám reagovať na vonkajšie signály. V dôsledku mutácie táto signálna dráha prestáva správne fungovať a v dôsledku toho sa môžu tvoriť nádory. Kým mutácia génu PTCH1 často vedie k vzniku bazocelulárnych karcinómov a čeľustných cýst, gén SUFU je nadpriemerne často zodpovedný za vznik meduloblastómov.

Aké príznaky spôsobuje Gorlinov syndróm?

Gorlinov syndróm môže spôsobovať mnoho rôznych príznakov, ktoré vždy závisia od veku pacienta. Typickými príznakmi Gorlinovho syndrómu sú vznik bazocelulárneho karcinómu, meduloblastómu a/alebo cýst čeľuste. Okrem toho sa Gorlinov syndróm môže prejaviť nasledujúcimi príznakmi:

  • oneskorením vo vývoji hrubej motoriky,
  • Abnormalitami tváre, ako je balkónové čelo, hrubé črty tváre alebo kožné grimasy (milia),
  • viacerými kožnými prejavmi, ako sú napríklad krúpy (chalazion), mazové cysty (ateróm), ako aj tvorbou benígneho nádoru, ktorý môže zahŕňať kožu, vlasy alebo zuby (dermoidná cysta)

Ako sa diagnostikuje Gorilnov syndróm?

Znaky, ktoré sa objavujú pri Gorlinovom syndróme, rozdelili lekárski odborníci na hlavné a vedľajšie kritériá. Diagnóza ochorenia sa považuje za istú v nasledujúcich prípadoch:

  • sú prítomné dve hlavné kritériá a jedno vedľajšie kritérium,
  • je prítomné jedno hlavné kritérium a tri vedľajšie kritériá,
  • existuje genetický dôkaz o mutácii génu (PTCH1 alebo SUFU), ktorý je zodpovedný za vznik Gorlinovho syndrómu.

    

Nasledujúce faktory patria medzi hlavné kritériá:

  • výskyt bazocelulárneho karcinómu pred 30. rokom života alebo výskyt viac ako piatich mnohopočetných bazocelulárnych karcinómov,
  • príbuzenský vzťah prvého stupňa s osobou, u ktorej sa už bazocelulárny karcinóm vyvinul,
  • Kalcifikácia tvrdej časti mozgovej blany, ktorá oddeľuje obe mozgové hemisféry (falx cerebri) pred 20. rokom života,
  • Tvorba čeľustných cýst,
  • Poruchy rohovatenia rúk a/alebo nôh

   

Nasledujúce faktory sa považujú za menej závažné kritériá:

  • Vznik meduloblastómu v detstve,
  • Prítomnosť cýst v brušnej dutine alebo pľúcach,
  • Výskyt nadpriemernej veľkosti lebky (makrocefália),
  • Rozštep pery alebo podnebia,
  • Anomálie stavcov alebo rebier,
  • extra prst na ruke alebo nohe (polydaktýlia),
  • nezhubné myómy vaječníkov alebo srdca,
  • Anomálie očí, ako je katarakta alebo vývojové chyby a/alebo pigmentové zmeny sietnice

   

Na diagnostiku Gorlinovho syndrómu sa vykonáva niekoľko röntgenových vyšetrení čeľuste, lebky, pľúc, ako aj chrbtice. Mali by sa vyšetriť aj blízki pokrvní príbuzní a vykonať genetické testy, pretože Gorlinov syndróm je dedičné ochorenie.

Aké skríningové testy sú k dispozícii?

Na včasnú diagnostiku Gorlinovho syndrómu sa kontroluje, či nedošlo k zmene v génoch PTCH1 alebo SUFU. Ak sa zistí mutácia PTCH1, mali by sa prijať nasledujúce opatrenia:

  • dermatologické vyšetrenia od 10. roku života,
  • Základné echokardiografické vyšetrenie v detskom veku,
  • zubné röntgenové vyšetrenie čeľustí od veku 8 rokov v intervaloch každých 12 až 18 mesiacov,
  • Ultrazvuk vaječníkov od 18 rokov

   

Nositelia mutácie SUFU by mali absolvovať rovnaké vyšetrenia, ale môžu sa zaobísť bez röntgenového vyšetrenia čeľustí. Okrem toho by nositelia mutácie SUFU mali mať vyšetrenie na meduloblastóm. To zahŕňa vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI) v štvormesačných intervaloch do veku 3 rokov. Odvtedy postačujú vyšetrenia v šesťmesačných intervaloch až do veku 5 rokov.

Ako sa lieči Gorlinov syndróm?

Liečba Gorlinovho syndrómu závisí od príslušného ochorenia a existujúcich príznakov. Ak sa v dôsledku Gorlinovho syndrómu objavil bazocelulárny karcinóm, mal by sa liečiť čo najskôr. Spravidla sa urobí pokus o úplné odstránenie nádoru chirurgickým zákrokom. Ako alternatíva k operácii sa môže použiť chladová, laserová alebo fotodynamická liečba.

Na druhej strane, ak pacient trpí meduloblastómom, operáciu možno vykonať v kombinácii s chemoterapiou. Ožarovaniu sa zvyčajne vyhýbame, pretože zvyšuje riziko vzniku bazocelulárneho karcinómu v ožiarenej oblasti.

Na druhej strane, ak ide o cysty čeľuste, možno ich odstrániť chirurgicky. V prípade fibrómov vaječníkov sa vo väčšine prípadov tiež pokúša o chirurgický zákrok bez poškodenia alebo odstránenia vaječníkov. Na druhej strane, ak ide o fibróm srdca, pacient musí mať pravidelné kardiologické vyšetrenia.

Čomu by mali pacientky s Gorlinovým syndrómom venovať osobitnú pozornosť?

Pacienti trpiaci Gorlinovým syndrómom by sa mali vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu, pretože to zvyšuje riziko vzniku bazocelulárneho karcinómu. Ak sa objavia neurologické abnormality, ako sú bolesti hlavy, ospalosť, ktorá môže ísť až do straty vedomia, ťažkosti s pohybom a koordináciou, ako aj ranné vracanie, treba urýchlene vyhľadať lekára.