Herxheimerova reakcia sa chápe ako reakcia organizmu na bakteriálne toxíny (endotoxíny) trvajúca až niekoľko dní, ktoré vznikajú pri rozpade veľkého množstva patogénov v súvislosti s terapiou a vedú k uvoľneniu zápalových posolových látok.

Názov pochádza od dermatológa Karla Herxheimera (1861 - 1942).
K prvému pozorovaniu príznakov došlo približne pred 50 rokmi počas liečby syfilisu, ktorý sa v tom čase liečil vysokými dávkami penicilínu.

Pokiaľ ide o elektroliečbu, tento účinok sa vyskytuje aj vtedy, keď intenzita terapie nezodpovedá aktuálnej detoxikačnej schopnosti pacienta.

V žiadnom prípade by sa nemal vyvolávať Herxheimerov efekt podľa hesla: "Prvé zhoršenie prítomné, terapia funguje!"

Najmä u pacientov s chronickými ochoreniami alebo u pacientov s narušeným alebo oslabeným imunitným systémom by sa príslušná terapia mala začať šetrne. Spočiatku krátke trvanie terapie, ktoré sa môže pomaly predlžovať.

Pri všetkých elektromedicínskych postupoch, ktorých cieľom je poškodenie patogénov, treba pacienta vo všeobecnosti podporovať, aby telo mohlo vylúčiť toxíny z tela v dôsledku bakteriálnej lýzy (rozpúšťania buniek), ku ktorej dochádza.

Ako pomôcť telu zbaviť sa vyprodukovaných toxínov, si môžete prečítať v mojej príručke "Vírusy, baktérie, huby vo frekvenčnej terapii".

Interakcia medzi elektromedicínskou aplikáciou bez akejkoľvek Herxheimerovej reakcie je celkom možná a pre postihnutého pacienta oveľa príjemnejšia ako periodické silné nepríjemné pocity v dôsledku silnej bakteriálnej lýzy!

Ako už bolo spomenuté, ak dôjde k výraznej lýze, treba dočasne skrátiť trvanie a intenzitu liečby alebo ju dokonca prerušiť.

Vždy sa musí brať do úvahy príslušná súhra imunitného stavu a súvisiacich vylučovacích schopností, ako aj elektromedicínskych aplikácií.

Cieľom rozumnej elektromedicínskej aplikácie by malo byť úplné zabránenie Herxheimerovým reakciám a dosiahnutie jasne viditeľného terapeutického pokroku v priebehu času.