Čo je to mnohopočetný myelóm?

Mnohopočetný myelóm (MM) je zhubné ochorenie kostnej drene. Nádorové bunky rastú ohniskovo, t. j. na mnohých miestach v kostnej dreni. Ak je len jedno ohnisko ochorenia, nazýva sa namiesto toho solitárny plazmocytóm . Klinický obraz mnohopočetného myelómu sa formálne klasifikuje ako lymfóm, hoci postihnutie lymfatických žliaz sa zisťuje zriedkavo. Toto ochorenie predstavuje približne 1 % všetkých malígnych nádorových ochorení, a preto sa vyskytuje skôr zriedkavo. Mnohopočetný myelóm sa zvyčajne vyvinie u pacientov vo veku okolo 71 rokov.

Ako vzniká mnohopočetný myelóm?

Podobne ako iné druhy rakoviny, aj mnohopočetný myelóm sa vyvíja prostredníctvom degenerácie bunky. Pri vzniku mnohopočetného myelómu ide o tzv. plazmatickú bunku. Tá patrí k bielym krvinkám, ktoré sa nachádzajú v kostnej dreni, ale aj v iných telových tkanivách. Biele krvinky produkujú protilátky a nazývajú sa aj imunoglobulíny. Sú zásadné pre ľudský imunitný systém, pretože zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti baktériám, vírusom a iným infekčným agensom .

Čo spôsobuje mnohopočetný myelóm?

Presné príčiny mnohopočetného myelómu sú stále neznáme. Avšak kontakt s vysoko ionizujúcim žiarením (rádioaktivitou), vrodená imunitná nedostatočnosť a/alebo určité autoimunitné ochorenia môžu výrazne zvýšiť riziko vzniku ochorenia . V pomerne zriedkavých prípadoch sa môže ochorenie akumulovať aj v rámci rodiny. Napriek tejto skutočnosti nie je mnohopočetný myelóm dedičným ochorením.

Tak ako lekári zatiaľ nepoznajú príčinu ochorenia, lekári nepoznajú ani žiadne známe riziká, ktoré by mohli viesť k rozšírenému myelómu. Preto nie je možné prijať žiadne preventívne opatrenia .

Aké sú príznaky mnohopočetného myelómu?

Je možné, že mnohopočetný myelóm existuje niekoľko rokov bez príznakov . Často sa prvé príznaky objavia až v pokročilom štádiu a vtedy sa prejavia najmä bolesťou kostí, hlavne v chrbte. Keďže vo väčšine prípadov táto bolesť nesúvisí s mnohopočetným myelómom , medzi prvými príznakmi a stanovením diagnózy môžu uplynúť týždne alebo dokonca mesiace.

Ochorenie sa zvyčajne diagnostikuje až vtedy, keď sa objavia nasledujúce ďalšie príznaky:

• Príznaky anémie, ktorá sa môže prejavovať ako únava, nedostatok chuti do života, bolesti hlavy alebo dýchavičnosť pri (menšej) námahe,
• Náchylnosť na infekcie a časté, opakujúce sa infekcie,
• Zhoršená funkcia obličiek, ktorá sa môže prejaviť zvýšením hmotnosti v dôsledku zadržiavania tekutín v telesných tkanivách (edém) ,
• Zvýšená hladina vápnika v krvi (hyperkalciémia)

Ako sa diagnostikuje mnohopočetný myelóm?

U niektorých pacientov môže byť ochorenie diagnostikované náhodne. Môže sa to stať napríklad počas bežného krvného testu , ktorý odhalí abnormálne laboratórne hodnoty. Na druhej strane, ak existuje podozrenie na mnohopočetný myelóm na základe príznakov, ošetrujúci lekár vykoná fyzikálne vyšetrenie a potom si vyžiada laboratórne hodnoty z krvi a moču pacienta . Ak sú tieto hodnoty abnormálne, použijú sa diagnostické zobrazovacie postupy, ako napríklad magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT). V niektorých prípadoch môžu byť potrebné aj ďalšie vyšetrenia, napríklad magnetická rezonancia.

Na potvrdenie diagnózy sa vykoná punkcia kostnej drene ( ). Pri tomto zákroku sa kostná dreň získa punkciou panvovej kosti v lokálnej anestézii. Kostná dreň sa potom mikroskopicky analyzuje na možné degenerované plazmatické bunky.

Aké sú rôzne štádiá mnohopočetného myelómu?

Vo väčšine prípadov sa v čase stanovenia diagnózy nachádza najvyššie štádium (štádium III). Ešte dôležitejšie ako štádium rakoviny sú však pre liečbu nasledujúce delenia:

• predštádium nevyžadujúce liečbu;
• lokalizované ochorenie plazmatických buniek (plazmacytóm), ktoré sa často lieči rádioterapiou;
• malígne ochorenie z plazmatických buniek,
• symptomatické, ktoré sa často lieči chemoterapiou; asymptomatický mnohopočetný myelóm
• asymptomatický mnohopočetný myelóm, ktorý by sa mal pravidelne sledovať (follow-up)

Ako sa lieči mnohopočetný myelóm?

Pri mnohopočetnom myelóme sú k dispozícii nasledujúce možnosti liečby:

• Chemoterapia,
• Rádioterapia,
• Transplantácia kmeňových buniek

 
Chemoterapia sa používa pri symptomatickom mnohopočetnom myelóme, ale aj pri asymptomatickom mnohopočetnom myelóme , ak sa ochorenie rýchlo rozrastá alebo hrozia komplikácie. Chemoterapia sa delí na konvenčnú a vysokodávkovú chemoterapiu. Kým pri konvenčnej chemoterapii sa podávajú tablety, pri takzvanej vysokodávkovej chemoterapii sa transplantujú vlastné kmeňové bunky pacienta. Táto druhá forma liečby patrí v súčasnosti zvyčajne k štandardnej liečbe.

Rádioterapia je určená na zmiernenie bolesti kostí , ale aj na stabilizáciu kostí, ktorým hrozí zlomenina. Rádioterapia sa spravidla podáva ambulantne v niekoľkých sedeniach. Na zmiernenie bolesti kostí a stabilizáciu kostí sa môže použiť aj stabilizačná terapia. Na tento účel sa môžu podávať tzv. bisfosfonáty vo forme mesačných infúzií alebo injekčne pod kožu (subkutánne) prostredníctvom farmaceutického prípravku Denosumab .

Ako vyzerá následná starostlivosť?

Následná starostlivosť závisí od spôsobu liečby, ale aj od presného priebehu ochorenia. Kontrolné vyšetrenia by sa mali uskutočňovať v priemere každé tri až šesť mesiacov. Ak boli potrebné intenzívne liečebné opatrenia, napríklad vysokodávkovaná chemoterapia, je vhodné aj ambulantné alebo ústavné rehabilitačné opatrenie.

Aká je prognóza mnohopočetného myelómu?

Priebeh mnohopočetného myelómu je veľmi variabilný. Vo všeobecnosti sa prognóza pacientov s MM v posledných rokoch výrazne zlepšila . Úplné vyliečenie choroby je však stále možné len u veľmi malého počtu pacientov. Preto sa hlavná pozornosť pri liečbe mnohopočetného myelómu zameriava na predĺženie života a zvýšenie kvality života pacientov.