Opičie kiahne - infekcia, príznaky a liečba

Opičie kiahne sa v poslednom čase pravidelne objavujú v správach o zdraví. Je to znepokojujúce aj preto, že o tejto novoobjavenej chorobe sa zatiaľ vie len málo, a preto je ťažké posúdiť jej nebezpečnosť. V súčasnosti je však užitočné poznať niektoré fakty.

Pôvod a šírenie

Vírus (MPXV), ktorý spôsobuje toto ochorenie a ktorý patrí do čeľade pravých kiahní, sa už dlho vyskytuje v západnej a strednej Afrike. Odtiaľ sa v roku 2022 prvýkrát rozšíril do Európy, Ázie a Afriky, takže niektoré krajiny boli nútené vyhlásiť stav ohrozenia zdravia.

Dokonca aj názov "opičie kiahne", tiež "vírus opičích kiahní", je zavádzajúci, pretože ochorenie v skutočnosti prenášajú na človeka hlodavce. Opice, rovnako ako ľudia, sú pre patogén falošnými hostiteľmi. K prenosu z hlodavca na človeka dochádza pri tesnom kontakte s telesnými sekrétmi alebo infikovaným mäsom. K nákaze medzi ľuďmi môže dôjsť prostredníctvom rôznych telesných tekutín, napríklad spermií, sekrétov z rán alebo slín. Na to je však potrebný intenzívny fyzický kontakt, takže prenos sa doteraz zistil najmä pri sexuálnych kontaktoch. V zásade sa však za možný zdroj infekcie považuje akýkoľvek blízky fyzický kontakt, ako aj kontakt s kontaminovanými predmetmi. Celkovo sa opičie kiahne považujú za oveľa menej nákazlivé ako napríklad vírusy koróny, chrípky alebo prechladnutia.

Príznaky a úmrtia

Po bezpríznakovom inkubačnom období 5-21 dní, počas ktorého postihnutí často ešte sami nie sú nákazliví, sa najviac prejavujú kožné príznaky. Sú to niekedy tekutinou naplnené, občas veľmi bolestivé pľuzgiere, vyrážky a vredy. Často sa vyskytujú na začiatku alebo celkovo, najmä v análnej a genitálnej oblasti, ak k nákaze došlo pohlavným stykom. Kožné príznaky však môžu postihnúť aj celé telo vrátane chodidiel rúk a nôh a tváre. V niektorých, ale nie vo všetkých prípadoch sa vyskytli celkové príznaky, ako je horúčka a vyčerpanosť, spolu s občasnou bolesťou kĺbov, svalov, chrbta a lymfatických uzlín.

Letalita, t. j. počet úmrtí medzi nakazenými osobami, sa v doteraz dostupných štúdiách výrazne líšila a pohybovala sa v rozmedzí od 1,7 do 8,7 % nakazených. Treba však mať na pamäti, že rozsiahlejšie štúdie sa zatiaľ uskutočnili len v chudobnejších krajinách. To často znamená osoby s už existujúcimi ochoreniami a horšou lekárskou starostlivosťou - smrteľnosť za optimálnych podmienok zatiaľ nemožno s istotou určiť. Ohrozené sú najmä deti a dospievajúci.

Prevencia a liečba

Najmä v prípadoch častého sexuálneho styku alebo rôznych sexuálnych partnerov pomáha antikoncepcia s kondómom výrazne znížiť pravdepodobnosť nákazy. Opatrnosť má zmysel aj pri iných intenzívnych fyzických kontaktoch. Očkovanie je dostupné a odporúča sa pre osoby s často sa meniacimi sexuálnymi partnermi, ako aj pre osoby, ktoré pracujú s infekčným materiálom, napríklad v zdravotníckych profesiách. Okrem toho sa očkovanie môže podať postexpozične, t. j. bezprostredne po kontakte s infikovanou osobou, ako preventívne opatrenie. Očkovanie proti obyčajným kiahňam, ktoré bolo v detstve povinné takmer pre každého staršieho ako 50 rokov, pravdepodobne poskytuje určitú ochranu pred infekciou, ale tá sa líši.

Keďže ide o vírus, liečba antibiotikami nemá žiadny účinok. Namiesto toho sa chorým odporúča správať sa podobne ako pri infekcii korunou alebo chrípkou, t. j. izolovať sa a fyzicky sa šetriť. Lieky proti bolesti a horúčke zmierňujú príznaky. U ľudí s oslabeným imunitným systémom alebo ťažkým priebehom možno použiť liek Tecovirimat.

Záver

Podľa súčasného stavu informácií je nepravdepodobné, že by sa opičie kiahne stali pandémiou porovnateľnou so španielskou chrípkou alebo koronou, pretože infekcia je oveľa ťažšia. Napriek tomu by sa toto ochorenie nemalo brať na ľahkú váhu, pretože smrteľnosť je v porovnaní s uvedenými epidémiami pravdepodobne pomerne vysoká. Okrem toho je nepravdepodobné, že úplne vymizne. O to dôležitejšie je prijať preventívne opatrenia pri riešení ochorenia, ako napríklad dôslednú karanténu postihnutých osôb. Vo všeobecnosti by sa mal sexuálny kontakt vždy chrániť, aby sa aspoň znížilo riziko nákazy.