Čo je osteosarkóm?
Osteosarkóm je zhubné nádorové ochorenie kostí a vzniká z buniek základnej kostnej hmoty, tzv. kostnej matrix. Spolu s chondrosarkómom ( ) a Ewingovým sarkómom je osteosarkóm najčastejšou formou rakoviny kostí s nadpriemerným výskytom u dospievajúcich a mladých dospelých. Ak sa nádor diagnostikuje a lieči vo včasnom štádiu, ochorenie sa zvyčajne dá dobre liečiť.
Na aké štádiá sa delí osteosarkóm?
Podobne ako iné formy rakoviny kostí sa osteosarkóm delí na nasledujúce štádiá podľa takzvaného TNM systému s ohľadom na veľkosť nádoru (T), prítomnosť metastáz v lymfatických uzlinách (N) a iných vzdialených metastáz (M):
- Veľkosť nádoru (T): TX (primárny nádor, ktorý nemožno posúdiť), T0 (bez známok primárneho nádoru), T1 (nádor, ktorý nie je väčší ako 8 cm), T2 (nádor, ktorý je väčší ako 8 cm), T3 (metastázy)
- Metastázy lymfatických uzlín (N) (Nodi lymphatici): N0 (rakovina nepostihuje miestne ani susedné lymfatické uzliny), N1 (prítomné metastázy v regionálnych lymfatických uzlinách), NX (regionálne lymfatické uzliny nemožno posúdiť)
- Vzdialené metastázy (M): M0 (nie sú prítomné žiadne vzdialené metastázy), M1 (sú prítomné vzdialené metastázy), M1a (sú prítomné pľúcne metastázy), M1b (sú prítomné iné vzdialené metastázy), MX (nie je možné posúdiť vzdialené metastázy)
Okrem toho sa osteosarkóm, podobne ako iné typy rakoviny, klasifikuje podľa tzv. gradingu. Lekári používajú tento termín na označenie nasledujúcich patologických zmien v nádorových bunkách:
- G1: menej malígne nádorové bunky,
- G2: stredne zhubné rakovinové bunky,
- G3: zhubné rakovinové bunky,
- G4: vysoko malígne rakovinové bunky,
- GX: malignita nádoru sa nedá posúdiť
Aké sú príčiny vzniku osteosarkómu?
Lekári zatiaľ nedokázali objasniť presné príčiny osteosarkómu. Predpokladajú však, že pri jeho vzniku môžu zohrávať úlohu genetické faktory, rýchly rast kostí, najmä v mladom veku, ako aj chronické ochorenia kostí a rádioterapia v dôsledku predchádzajúceho nádorového ochorenia.
Ako sa osteosarkóm prejavuje?
Prvé príznaky osteosarkómu sa zvyčajne prejavia v mieste, kde sa nádor nachádza. V mnohých prípadoch môže nádor osteosarkómu bolieť a opúchať sa. Bolesť môže naberať na intenzite, najmä keď je kosť namáhaná. Opuch môže byť horúci a spôsobovať začervenanie alebo sivasté sfarbenie.
Okrem toho môže byť obmedzená pohyblivosť, čo sa vyskytuje najmä vtedy, keď sa nádor vyvinul v oblasti kĺbov. Typickým príznakom osteosarkómu je krehkosť kostí. Je to preto, že pri osteosarkóme degenerujú bunky, ktoré by za normálnych okolností tvorili kosť. Ich nekontrolovaný rast má za následok nestabilné kostné tkanivo nazývané osteoid. V neskoršom štádiu rakoviny, keď už osteosarkóm metastázoval, sa môžu objaviť aj nešpecifickejšie príznaky, ako je horúčka, nežiaduci úbytok hmotnosti, únava a/alebo slabá výkonnosť.
Ako sa osteosarkóm diagnostikuje?
Vzhľadom na pomerne nešpecifické príznaky býva rakovina kostí diagnostikovaná neskoro. Zvyčajne je to vtedy, keď už metastázoval, t. j. osteosarkóm sa už rozšíril krvnými a lymfatickými cestami v tele.
Na diagnostiku sa používajú bežné zobrazovacie metódy. Patrí medzi ne röntgenové vyšetrenie, počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI), scintigrafia kostí alebo pozitrónová emisná tomografia (PET). Na stanovenie definitívnej diagnózy sa však vykonáva aj odber vzorky tkaniva (biopsia) a vyšetrenie krvi. Hoci v krvi neexistujú žiadne špecifické nádorové markery, ktoré by výlučne poukazovali na osteosarkóm, niektoré abnormality v krvi môžu lekárom napovedať o osteosarkóme. Patria k nim napríklad zvýšené enzýmy alkalická fosfatáza a laktátdehydrogenáza (LDH) v krvnom sére. Keďže tieto hodnoty by sa za normálnych okolností mali počas úspešnej chemoterapie znížiť, slúžia aj na monitorovanie úspešnosti liečby.
Ako sa lieči osteosarkóm?
Liečba osteosarkómu závisí od veľkosti nádoru, jeho lokalizácie a štádia rakoviny. Od celkového zdravotného stavu závisí aj liečba. Liečba osteosarkómu je vždy prispôsobená konkrétnemu pacientovi a zvyčajne pozostáva z chemoterapie a/alebo rádioterapie a/alebo operácie.
Počas chemoterapie dostáva pacient špeciálne lieky na potlačenie delenia a rastu rýchlo rastúcich buniek, aby sa zabránilo šíreniu rakoviny. Chemoterapia sa často podáva pred chirurgickým odstránením nádoru (neoadjuvantná chemoterapia), aby sa nádor zmenšil.
Pri chirurgickom zákroku by sa malo odstrániť čo najviac škodlivého tkaniva a čo najmenej zdravého tkaniva. Je dôležité, aby po ňom, pokiaľ možno, nezostali žiadne rakovinové bunky. V závislosti od závažnosti nádoru môže byť potrebná amputácia. Môže to byť napríklad v prípade veľmi veľkých kostných nádorov na ruke alebo nohe. V takom prípade sa lekári budú snažiť o takzvanú končatinu zachovávajúcu operáciu. To znamená, že odstránené kostné tkanivo sa nahradí buď umelou náhradou, alebo inou kosťou.
Rádioterapia sa podáva, ak je nádor chirurgicky ťažko dostupný, čo je napríklad prípad nádoru na chrbtici alebo na kostiach lebky či tváre. Rádioterapia sa však môže predpísať aj vtedy, ak nádor nereagoval dobre na predchádzajúcu chemoterapiu.
Aká je prognóza osteosarkómu?
Ako pri každej forme rakoviny kostí, ak sa ochorenie nelieči, v priebehu niekoľkých rokov sa stane smrteľným. Ale ani pri liečbe sa pacient nepovažuje za vyliečeného v pravom zmysle slova. Po úspešnej liečbe má však pacient veľkú šancu zostať dlho bez nádoru. Správna liečba teda môže nádor zatlačiť späť, hoci pacient musí kedykoľvek počítať s recidívami alebo neskorými účinkami. Ak však osteosarkóm už metastázoval, prognóza pacienta sa primerane zhoršuje.