Prevencia nádorových procesov
Rakovinové nádory pozostávajú z buniek, ktoré nemajú normálny kontrolný mechanizmus rastu buniek.
Nádorové bunky sa preto vyznačujú rýchlym neregulovaným rastom buniek. Vo všeobecnosti sa rakovinové nádory môžu vyvinúť z akéhokoľvek tkaniva a v zásade sa môžu vytvoriť v akomkoľvek orgáne.
Nádory môžu byť buď benígne, alebo malígne.
Ako však možno nádorovým procesom v ľudskom tele predchádzať?
Na zodpovedanie tejto otázky je pravdepodobne najprv potrebné podrobnejšie vysvetliť, ktoré presné procesy vedú k neregulovanému rastu buniek.
Ktoré procesy vedú k vzniku nádorov?
Nádory sa vyvíjajú prostredníctvom postupnosti nasledujúcich procesov:
- predrakovinová a rakovinová premena: normálne bunky sa v zložitom procese vyvinú na rakovinové bunky. Východiskom je infekcia rakovinotvornými vírusmi (onkovírusmi), ako sú chemické alebo voľné radikály, ale aj takzvané ľudské papilomavírusy (HPV). Genetické faktory však môžu zmeniť aj DNA bunky. Tieto rakovinotvorné vírusy alebo genetické transformácie poškodzujú genetický materiál príslušnej bunky v jej funkcii. To však ešte nie je rakovina.
- priame alebo nepriame karcinogénne faktory: Pre vznik rakovinových buniek je rozhodujúcich niekoľko faktorov. Hoci mnohé vírusy môžu poškodiť DNA bunky, iba retrovírus môže transformovať DNA hostiteľskej bunky. Iné rakovinové vírusy sa však iba prichytia na povrch chromozómu a poškodia jeho funkciu. Na vznik zhubných nádorov je potrebných mnoho takýchto chromozómových zmien. Imunitný systém zdravého človeka však túto rakovinovú bunku často zničí skôr, ako sa rozmnoží a stane sa rakovinou. Ľudia s oslabeným imunitným systémom, napríklad pacienti s HIV, majú preto zvýšené riziko vzniku rakoviny.
Metódy prevencie rakoviny pred jej vypuknutím
Rakovinové bunky sa obnovujú rovnako ako ostatné bunky. Lekári to považujú za spôsob, ako zabrániť vzniku rakoviny skôr, ako sa rozvinie. Na to je potrebné rozpoznať potenciálnu rakovinovú bunku a odstrániť ju v počiatočnom štádiu. Keďže pri nádorovom bujnení sa do krvi neustále vylučujú malé fragmenty genetického materiálu (DNA), ako aj genetická informácia (RNA), vedci teraz vyvinuli metódu na meranie týchto množstiev genetického materiálu v krvnej plazme. Týmto spôsobom by sa molekuly DNA alebo RNA mohli použiť na včasné odhalenie rakoviny. To je aspoň cieľom heidelberskej metódy: "Capture and Amplification by Tailing and Switching (CATS)".
Na druhej strane novšia frekvenčná terapia eliminuje infekčné agensy, ako sú ľudské papilomavírusy (HPV), z imunitného systému.
Frekvenčná terapia tak môže eliminovať infekčné agensy rakoviny, ale nie samotnú nádorovú bunku. Premena nádorovej bunky na zdravú bunku zostáva úlohou zdravého imunitného systému.
V rámci frekvenčnej terapie sa preto na prevenciu rakoviny zameriavajú aj imunologické aspekty. Nešpecifické posilnenie imunitného systému však na boj proti rakovine nestačí. Naopak, imunitný systém musí byť posilnený do takej miery, aby dokázal sám zničiť rakovinové bunky, ako napríklad nasledujúce terapeutické prístupy:
- Použitie inhibítorov kontrolných bodov: pomáha proti tzv. brzdnej blokáde rakovinových buniek, v rámci ktorej má byť zablokovaná imunitná odpoveď. V tomto prípade sú bunky T-zabijaka aktivované špecifickým antigénom, čo umožňuje rakovine pokračovať v raste. Takzvané checkpoint inhibítory sú protilátky vyrobené v laboratóriu, ktoré sú špecificky namierené proti týmto "brzdám" v imunitnom systéme. To umožňuje T-bunkám zničiť rakovinovú bunku. Najmä v prípade rakoviny čiernej kože má z tohto postupu prospech približne pätina všetkých pacientov.
- Vakcíny protinádorom: V súčasnosti sa v Nemeckom centre pre výskum rakoviny (DKFZ) skúmajú vakcíny proti rakovine, ktoré majú vyvolať reakciu proti nádorovým antigénom. Majú sa použiť hotové proteíny alebo ich časti spolu s látkami na posilnenie imunitnej reakcie na antigén. Ako alternatíva k proteínu sa môže ako vakcína použiť aj časť genetického materiálu alebo nádorové bunky, ktoré už nie sú schopné rastu.
- imuno-onkologické terapie: sú určené na reaktiváciu vlastného imunitného systému organizmu, aby bol opäť schopný aktívne bojovať proti rakovine. V rámci imuno-onkologickej terapie sa môžu použiť napríklad umelo vyrobené protilátky. V súvislosti s imuno-onkologickou liečbou sa však môžu vyskytnúť aj určité vedľajšie účinky, ako napríklad zápal čriev, pečene, endokrinných žliaz (najmä štítnej žľazy, nadobličiek), kože, obličiek alebo iných orgánov.