Čo sú prvoky?

V lekárskom jazyku sú prvoky skupinou rôznorodých jednobunkových organizmov. Spolu s jednobunkovými hubami a riasami a hubami tvoria podrad všetkých jednobunkových organizmov s bunkovým jadrom (protistov). Zatiaľ čo riasy a huby patria do rastlinnej ríše, prvoky sa počítajú medzi živočíšne jednobunkové organizmy a môžu sa výrazne líšiť veľkosťou a morfológiou.

Protozoa sú heterotrofné organizmy, čo znamená, že na svoj metabolizmus potrebujú látky z iných organizmov. Vo všeobecnosti sa od seba rozlišujú komenzálne, mutualistické a parazitické formy prvokov. Parazitické formy prvokov zohrávajú ako patogény u ľudí a zvierat dôležitú úlohu a môžu vyvolať mnohé ochorenia (protozoonózy). Patrí medzi ne napríklad tropické ochorenie malária alebo amébová dyzentéria.

Ktoré prvoky spôsobujú ktoré ochorenie?

Dôležitými pôvodcami protozoárnych ochorení sú napríklad tieto patogény:

  • Entamoeba histolytica: Tento patogén môže spôsobiť amébovú dyzentériu,
  • Balantidium coli, Giardia intestinalis, Cryptosporidium: možné pôvodcovia rôznych črevných ochorení spôsobených prvokmi,
  • Plasmodium falciparum: považuje sa za pôvodcu tropickej malárie,
  • Plasmodium vivax: považuje sa za pôvodcu malárie tertiana,
  • Plasmodium malariae: považuje sa za pôvodcu malárie quartana,
  • Plasmodium ovale alebo simian plasmodia: pôvodca parazitologicky potvrdenej malárie,
  • Leishmania: spôsobuje patogén leishmaniózy,
  • Trypanosomiasis gambiensis, Trypanosomiasis rhodesiensis: považujú sa za pôvodcov africkej trypanosomózy,
  • Trypanosoma cruzi: pôvodca Chagasovej choroby,
  • Toxoplasma gondii: pôvodca toxoplazmózy,
  • Pneumocystis carinii, Pneumocystis jirovecii: pôvodca pneumocystózy,
  • Babesi spec., Acantamoeba spec., Naegleria fowleri: pôvodcovia iných protozoárnych ochorení

Čo sa deje počas protozoárnej infekcie a ako sa prejavuje?

Pri protozoárnej infekcii (protozoonóze) sa prvoky dostanú do organizmu, rozmnožia sa a spôsobia ochorenie spôsobené parazitmi. Protozoárna infekcia môže mať rôzne príznaky v závislosti od parazita, ktorý ju vyvoláva. Vo všeobecnosti sa však protozoárna infekcia prejavuje príznakmi podobnými chrípke, horúčkou a celkovou únavou a malátnosťou. Postihnutí môžu mať aj zvýšenú srdcovú frekvenciu a byť podráždení. Ak sa pridá nevoľnosť, zvracanie a chudnutie, prípadne sprevádzané ťažkosťami v oblasti žalúdka, ako sú bolesti brucha, plynatosť, hnačka a krvácanie z konečníka, ide o jasné príznaky protozoárnej infekcie.

Najčastejšie protozoárne infekcie a ich príznaky sú uvedené nižšie:

  • Amébová dyzentéria: Po niekoľkých dňoch inkubačnej doby sa pacient sťažuje na veľmi častú stolicu, ktorá môže dosahovať niekoľko desiatokkrát za deň so silnými kŕčmi. Ak sa amébová dyzentéria nelieči, môže viesť až k smrti.
  • Malaria tropica:prejavuje sa rytmickým priebehom horúčky. Ak sa vyskytnú neurologické komplikácie, môže viesť až k poruchám vedomia. Malaria tropica môže za určitých okolností viesť k smrti.
  • Lambliová infekcia:je spôsobená patogénmi Giardia lamblia. Lambliová infekcia nespôsobuje žiadne viditeľné príznaky, preto môže ochorenie ľahko zostať nepovšimnuté. Na ochorenie môžu poukazovať len občasné ťažkosti v oblasti žalúdka, ako sú bolesti pri tlaku, chudnutie alebo hnačka.
  • Africká spavá choroba: Ochorenie sa vyznačuje dvoma fázami. Prvú fázu môžu sprevádzať občasné horúčky, bolesti hlavy, bolesti kĺbov, svrbenie a silný opuch lymfatických uzlín. V druhej fáze, tzv. neurologickej fáze, parazit napadne centrálny nervový systém. To vedie k narušeniu cyklu spánku a bdenia, čo dalo ochoreniu jeho názov. Africká spavá choroba je bez lekárskej liečby smrteľná.

Aké sú príčiny protozoárnej infekcie u ľudí?

Protozoárnu infekciu spôsobujú patogénne mikroorganizmy, ktoré ako parazity využívajú človeka ako hostiteľský organizmus. Existuje mnoho rôznych mikroorganizmov, ktoré môžu spôsobiť protozoálne infekcie. Vo všeobecnosti môže dôjsť k infekcii protozoami požitím kontaminovanej potravy. K infekcii však môže viesť aj kontaminovaná pitná voda a/alebo voda na kúpanie.

Ako sa diagnostikuje protozoárna infekcia?

Protozoárnu infekciu možno diagnostikovať mikroskopickými metódami. Napríklad africká spavá choroba sa diagnostikuje mikroskopickou identifikáciou pôvodcu, trypanozómov, zo vzorky tkaniva. Je však možná aj diagnostika prostredníctvom trypanozómovo špecifických protilátok, napríklad pomocou krvného testu.

Keďže protozoárne infekcie majú príznaky podobné chrípke, je často ťažké stanoviť rýchlu a včasnú diagnózu. Je to však mimoriadne dôležité, pretože mnohé protozoárne infekcie môžu viesť až k smrti, ak sa neliečia. Mnohé protozoárne infekcie sa dajú dobre liečiť antibiotikami. Ak sa liečba začne včas, zvyčajne sa nemusíte obávať žiadnych komplikácií.

Kedy treba vyhľadať lekára?

Pri podozrení na protozoárnu infekciu treba v každom prípade vyhľadať lekára, pretože tieto ochorenia sa zvyčajne nevyliečia samé. Lekára by ste preto mali vyhľadať hneď, ako sa objavia prvé príznaky podobné chrípke. Protonzoárnu infekciu je potrebné liečiť liekmi.

Ako sa lieči protonzoárna infekcia?

Vo väčšine prípadov sa protonzoové infekcie liečia antibiotikami. Napríklad amébová dyzentéria sa môže liečiť metronidazolom, tetracyklínmi alebo chlorochínom. Na druhej strane maláriu možno liečiť chinínom. V prípade africkej spavej choroby je potrebná ústavná liečba.

Aká je následná liečba protozoárnej infekcie?

Protozoa môžu potenciálne infikovať všetky orgány. Napriek úspešnej liečbe protozoárnej infekcie je preto možné, že niektoré prvoky zostanú v tele. Pravidelné následné vyšetrenia sú preto absolútne nevyhnutné na úplné vyliečenie. Ak boli napríklad postihnuté sliznice, mali by sa v pravidelných intervaloch robiť výtery zo slizníc a krvné testy. V rámci krvných testov je dôležité zmerať hodnoty orgánov. Týmto spôsobom sa môže vylúčiť alebo včas odhaliť prípadné napadnutie orgánov ako dlhodobý dôsledok infekcie. Ak sú orgánové hodnoty nedostatočné, mali by sa odobrať aj vzorky tkaniva (biopsia) príslušného orgánu.

Ako možno protozoárnej infekcii predchádzať?

Protozoárnej infekcii možno predchádzať predovšetkým vyhýbaním sa epidemiologicky relevantným oblastiam. Protozoárnym infekciám však možno čo najlepšie predchádzať aj dôkladným varením potravín, preváraním pitnej vody, používaním moskytiér a repelentov v príslušných rizikových oblastiach. Malárii možno v čo najväčšej miere predchádzať aj užívaním vhodných preventívnych liekov. Je však dôležité poznamenať, že lieky neposkytujú úplnú ochranu.