Čo je orofaryngeálny spinocelulárny karcinóm?

Orofaryngeálny spinocelulárny karcinóm označuje nádor mandlí, spodiny a zadnej časti jazyka, podnebia a tiež bočnej a zadnej časti hrdla. Viac ako 95 % skvamocelulárnych karcinómov tvoria orofaryngeálne karcinómy. Najdôležitejšími rizikovými faktormi sú fajčenie tabaku a konzumácia alkoholu. V súčasnosti je však hlavnou príčinou tohto karcinómu aj ľudský papiloma vírus, skrátene HPV.

Čo spôsobuje skvamocelulárny karcinóm orofaryngu?

Približne 60 % orofaryngeálnych karcinómov je tvorených HPV typu 16. Postihnutí sú čoraz mladší, keďže priemerný vek bol predtým 57 rokov, ale v súčasnosti je to 30 až 55 rokov. Je to spôsobené tým, že infekcia HPV sa objavila ako etiológia. Dôležitými rizikovými faktormi sú tu frekvencia orálneho sexu a počet sexuálnych partnerov. HPV pozitívni pacienti majú 16-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku karcinómu orofaryngu. V Severnej Amerike a Európe je infekcia HPV zodpovedná za približne 70 až 80 % týchto karcinómov.

Tak ako v prípade prevažnej väčšiny nádorov hlavy a krku, HPV nie je príčinou u starších mužov s priemerným vekom 61 rokov. Alkohol a tabak zostávajú najväčšími rizikovými faktormi pre skvamocelulárny karcinóm orofaryngu. Ľudia, ktorí vyfajčia 1,5 alebo viac škatuliek cigariet denne, majú približne 3-násobne zvýšené riziko. Pacienti, ktorí denne vypijú 4 alebo viac alkoholických nápojov, majú približne 7-násobne zvýšené riziko vzniku skvamocelulárneho karcinómu orofaryngu. Ľudia, ktorí veľa fajčia a veľa pijú, majú 30-násobne vyššie riziko.

Aké sú príznaky skvamocelulárneho karcinómu orofaryngu?

Príznaky sa líšia v závislosti od lokalizácie orofaryngeálneho karcinómu, ale zvyčajne zahŕňajú bolesť hrdla, odynofágiu, dysfágiu, dyzartriu a bolesť ucha. Ďalším častým príznakom je cystický opuch hrdla. Keďže príznaky karcinómu orofaryngu sú podobné príznakom infekcie horných dýchacích ciest, niekedy môže trvať niekoľko mesiacov, kým je pacient odoslaný k špecialistovi.

Ako sa diagnostikuje skvamocelulárny karcinóm orofaryngu?

Pred začatím liečby je prvým krokom stanovenie diagnózy pomocou laryngoskopie a biopsie. Na základe týchto vyšetrení možno zhodnotiť primárnu léziu a hľadať sekundárnu léziu. Ak sa u pacienta potvrdí skvamocelulárny karcinóm orofaryngu, nasleduje CT vyšetrenie krku s použitím kontrastnej látky.

Ako sa lieči skvamocelulárny karcinóm orofaryngu?

Ako primárna liečba sa používa chirurgický zákrok. Čoraz častejšie sa na tento účel používa TLM (transorálna laserová mikrochirurgia), ktorá umožňuje endoskopicky vyrezať karcinómy spodiny jazyka a tonzíl, a tak ich odstrániť. Tým sa dá vyhnúť morbidite otvorenej operácie. Čoraz populárnejším postupom na liečbu lézie orofaryngu je TORS (transorálna robotická chirurgia). Pri tejto metóde chirurg prostredníctvom konzoly ovláda robota s niekoľkými prispôsobenými ramenami. Vďaka endoskopickej kamere, ktorá sa zavádza cez ústa pacienta, je možné lepšie vidieť štruktúry.

Rádioterapia v kombinácii s chemoterapiou sa môže použiť po operácii alebo ako primárna liečba. V minulosti sa rádioterapia používala pri karcinómoch vo včasnom štádiu a chemoterapia pri pokročilejších karcinómoch. V súčasnosti sa čoraz častejšie používa IMRT (rádioterapia s modulovanou intenzitou). Vďaka tomu je možné šetriť okolité tkanivo a znížiť dlhodobé následky a vedľajšie účinky.

Keďže v ústnej dutine a hltane je veľa lymfatických ciev, metastázy sa vyskytujú najmä v krčných lymfatických uzlinách. Preto sa metastázy musia brať do úvahy u všetkých ľudí s karcinómom orofaryngu. Ak sa metastázy v krčných lymfatických uzlinách nedajú odstrániť rádioterapiou alebo rádiochemoterapiou, je po liečbe opodstatnená disekcia krku.

Aká je následná starostlivosť o karcinóm orofaryngu?

Počas sledovania je dôležité dodržiavať intervaly 3 mesiace v 1. a 2. roku a 6 mesiacov v 3. až 5. roku, aj keď je pacient bez príznakov. Pre každého pacienta by sa mal vypracovať individuálny plán sledovania prispôsobený riziku. Rovnako dôležité je pravidelne sa pýtať na bolesť a kvalitu života. Po 5. roku by sa mali uplatňovať obvyklé skríningové opatrenia.

HPV status pacienta a karcinóm by nemali mať vplyv na intervaly sledovania. V prípade veľmi vysokého rizika recidívy sa odporúča sledovanie v 1. a 2. roku v 6 až 8-týždňových intervaloch. Sledovanie v nasledujúcich 3 rokoch by sa malo vykonávať v trojmesačných intervaloch. Nasledujúce faktory naznačujú obzvlášť vysoké riziko recidívy:

Prvé dva roky po výskyte karcinómu

• Recidíva lymfatických uzlín
• Vek pacienta mladšieho ako 45 rokov pri prvej diagnóze
• Pokračujúce užívanie tabaku a/alebo alkoholu
• Hrúbka nádoru väčšia ako 5 mm
• Perineurálna invázia
• Vysoká klasifikácia T (T3 a T4)
• Vysoká klasifikácia pN (od N2)
• extrakapsulárne rozšírenie

Aká je prognóza skvamocelulárneho karcinómu orofaryngu?

Celková miera 5-ročného prežívania je približne 60 %. Táto prognóza však závisí od príčiny. U ľudí, ktorí majú pozitívny test na HPV, je 5-ročné prežívanie viac ako 75 % a 3-ročné prežívanie takmer 90 %. Na druhej strane, pacienti s negatívnym testom na HPV majú 5-ročné prežívanie menej ako 50 %. Vzhľadom na priaznivú biológiu karcinómu, ako aj zvyčajne mladší vek pacientov prispievajú HPV-pozitívne karcinómy k vyššej miere prežívania. Expresia p16 však môže výrazne zlepšiť prognózu HPV-pozitívnych aj HPV-negatívnych karcinómov orofaryngu.