Očkovanie COVID: Zistené špicaté proteíny v bunkovom jadre a poškodenie DNA
Vírus Corona (SARS-CoV-2) drží ľudí v napätí už takmer dva roky. Vzniknutá pandémia nielenže vážne ovplyvnila svetové hospodárstvo, ale vyžiadala si aj mnoho ľudských životov. Odvtedy vedci na celom svete horúčkovito skúmajú vhodnú možnosť liečby.
Vakcína COVID, ktorá bola prvýkrát použitá v decembri 2020, sa rýchlo stala svetielkom nádeje na návrat do normálu. Očkovanie mRNA, ktoré bolo použité po prvýkrát, sa však od doteraz používaných vakcín veľmi líši a nie je bez kontroverzií. Zatiaľ čo konvenčné očkovanie imunizuje ľudský organizmus podaním príslušného usmrteného patogénu, očkovanie COVID prepisuje DNA (t. j. genetický materiál človeka) v bunkovom jadre do mRNA. MRNA obsahuje plán pre takzvaný bodový proteín. Tento bodový proteín je dôvodom, prečo sa u ľudí infikovaných COVID objavujú príznaky.
Očkovanie proti COVID má vytvoriť protilátky proti proteínu spike, a tak ochrániť ľudí pred infekciou COVID - aspoň taký je plán. Štúdia vedcov zo Štokholmskej univerzity uverejnená v októbri 2021 však ukázala, že proteíny spike môžu preniknúť do bunkového jadra a spôsobiť tam trvalé poškodenie DNA.
Akú úlohu zohrávajú proteíny spike pri infekcii COVID-19?
Takzvaný spike proteín využíva patogén Sars-CoV-2 špecificky na to, aby sa prilepil na ľudské bunky a týmto spôsobom zaviedol vírus COVID do buniek. K tomuto záveru dospeli už výskumníci, ktorí vykonali prvé výskumy in vitro na ľudských bunkách a našli proteíny spike v bunkách ľudí ťažko infikovaných najmä Coronom. Štúdia vedcov zo Štokholmskej univerzity tiež ukázala, že proteín spike poškodzuje schopnosť DNA opravovať sa. To vysvetľuje aj ťažké priebehy COVID, keďže proteín spike narúša prirodzený imunitný systém.
V rámci vakcíny Corona však proteín spike preberá nezanedbateľnú úlohu. Vakcína Covid 19 nesie plán pre proteín spike vírusu Corona. Prostredníctvom kódu má vakcína COVID reprodukovať proteín spike, a tak stimulovať jeho produkciu s cieľom vyvolať imunizáciu. Výskumníci zo Štokholmskej univerzity vo svojej štúdii ukázali potenciálne vedľajšie účinky tejto vakcíny založenej na proteíne hrotu.
Očkovanie vakcínou COVID narušilo systém opravy DNA
Katedra klinickej mikrobiológie a virológie na Univerzite v Umeå a molekulárni biológovia z Katedry molekulárnych biovied na Štokholmskej univerzite vo svojom výskume zistili, že proteíny hrotu môžu trvalo poškodiť fungovanie DNA. Proteín spike ovplyvňuje najmä schopnosť opravovať sa.
Tento systém opravy DNA je popri vlastnom imunitnom systéme organizmu dôležitým ochranným mechanizmom proti infekčným ochoreniam. Tvorba bielych krviniek, tzv. buniek B a T, je totiž nevyhnutná na účinný boj proti infekcii. B a T bunky sú takpovediac biele krvinky imunitného systému. DNA aj imunitný systém sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na tvorbe bielych krviniek. Ak sa tvorí príliš málo bielych krviniek alebo ak sa brzdí rast B a T buniek, vedie to k imunitnému deficitu. Neporušený imunitný systém zasa podporuje vznik infekčných ochorení.
Poškodenie DNA prostredníctvom očkovania COVID?
Výskumníci štokholmskej štúdie tvrdia, že dospeli presne k tomuto záveru, a to, že proteín špicatosti oslabuje systém opravy DNA a adaptívny imunitný systém človeka in vitro. Očkovanie vakcínou COVID by tak spustilo mechanizmus, ktorý by prostredníctvom tvorby proteínov hrotov umožnil poškodenie vlastnej imunity organizmu znížením opravy DNA. Najmä u starších ľudí alebo u ľudí s už oslabeným imunitným systémom môže mať táto okolnosť zničujúce účinky a viesť k ťažkým priebehom COVID-19.
Možná zvýšená tvorba nádorov
Schopnosť DNA opravovať sa nie je dôležitá len pre vlastný imunitný systém organizmu. DNA je tiež schopná sama opravovať akékoľvek chyby, tzv. mutácie. Ak je táto funkcia narušená chybným systémom opravy DNA, mutácie nemusia byť ani rozpoznané, a teda nemôžu byť opravené. Príliš veľa mutácií následne vedie k vzniku nádorov alebo genetických ochorení.
Keďže výskumníci zo Štokholmskej univerzity vidia narušenie systému opravy DNA tvorbou proteínu spike, obávajú sa, že očkovanie COVID by mohlo prispieť k zvýšenej tvorbe nádorov.
Aké dôsledky by sa mali vyvodiť zo štokholmskej štúdie?
Výskumníci zo Štokholmskej univerzity vidia vážne vedľajšie účinky tvorby kompletných proteínov spike pri očkovaní vakcínou COVID. Preto navrhujú, aby sa v budúcnosti pri očkovaní proti COVID namiesto toho používali len určité časti proteínu hrotu. Ak sa nebude vyrábať kompletný proteín hrotu, dúfajú, že očkovanie bude bezpečnejšie a účinnejšie.
Štokholmská štúdia - zhrnutie
Pôvodca vírusu covid Sars-CoV-2 využíva tzv. spike proteín na prichytenie na ľudské bunky a týmto spôsobom zavádza do buniek vírus COVID. Vakcína Covid 19 nesie plán pre spike proteín vírusu Corona vo forme kódu. Týmto spôsobom sa má replikovať proteín spike a stimulovať jeho produkcia s cieľom vytvoriť prirodzenú imunitu voči vírusu COVID.
Vedci zo Štokholmskej univerzity však nedávno zistili, že proteín spike ovplyvňuje aj systém opravy DNA. Ten je spolu s vlastným imunitným systémom jedným z najdôležitejších ochranných mechanizmov človeka proti infekčným chorobám. DNA sa totiž rozhodujúcou mierou podieľa na tvorbe B a T buniek, tzv. bielych krviniek imunitného systému. Ak sa človeku netvorí dostatok bielych krviniek, vedie to k imunitnej nedostatočnosti.
Okrem tvorby bielych krviniek má DNA aj schopnosť rozpoznávať a opravovať tzv. mutanty, t. j. chyby v DNA. Proteín špicatosti prakticky znemožňuje tento systém opravy DNA. V dôsledku toho sa mutanty v prípade potreby nedajú rozpoznať ani opraviť. Vznik mutantov však vedie k zvýšenej tvorbe nádorov alebo k rozvoju genetických ochorení.
Tu je odkaz na štúdiu: Viruses-13-02056-v2-1