Čo je to úľ
Žihľavka (urtikária) je jedným z najčastejších kožných ochorení a vyskytuje sa akútne alebo chronicky. Žihľavku sprevádza typická tvorba pľuzgierov, ktoré spôsobujú intenzívne svrbenie, ale nie sú nákazlivé. V niektorých prípadoch môže žihľavka spôsobiť aj opuch slizníc.
Čo spôsobuje žihľavku?
U väčšiny pacientov sa žihľavka vyskytuje v epizódach a nie je vyvolaná žiadnymi vonkajšími faktormi. Lekári to nazývajú spontánna žihľavka, ktorá môže byť spôsobená infekciou alebo zriedkavou neznášanlivosťou. Existuje rozdiel medzi spontánnou žihľavkou a takzvanou indukovateľnou žihľavkou. Pri indukovateľnej urtikárii sú pľuzgiere vyvolané jedným alebo viacerými vonkajšími podnetmi. Môže to byť napríklad chlad, teplo alebo tlak.
Vyrážka typická pre žihľavku je spôsobená produkciou určitých imunitných buniek nazývaných mastocyty. Žírne bunky zvyčajne vznikajú na základe predchádzajúcej reakcie na prozápalovú posielateľskú látku. Jednou z takýchto posielateľských látok je najmä tkanivový hormón histamín, ktorý je zodpovedný najmä za typické príznaky žihľavky, t. j. tvorbu pľuzgierov, ako aj silné svrbenie, začervenanie a opuch kože.
Aké sú príznaky žihľavky?
Žihľavka sa prejavuje takzvanými wheals. Sú to kožné až belavé opuchy na povrchu kože, ktoré sú naplnené tekutinou. V niektorých prípadoch môžu mať okraje pľuzgierov aj zápalové začervenanie. Ak sú dve whealy veľmi blízko pri sebe, môžu sa z nich stať aj veľké opuchy. Pľuzgiere spravidla veľmi intenzívne svrbia a pália, akoby sa koža dostala do kontaktu so žihľavou. Odtiaľ pochádza slovo urtikária, keďže žihľava sa latinsky nazýva urtica. V pomerne zriedkavých prípadoch sa žihľavka prejavuje hlbšími opuchmi nazývanými agioedém. Agioedém sa zvyčajne vyskytuje na chodidlách, dlaniach a tvári. Na rozdiel od pľuzgierov agioedém zvyčajne nespôsobuje svrbenie. Namiesto toho sa pacienti sťažujú na pocit napätia a/alebo bolestivý pocit pálenia.
Aké sú rôzne formy žihľavky?
Lekári rozlišujú nasledujúce rôzne typy žihľavky. Zvyčajne sa vyskytujú samostatne. Zriedkavo sa však môžu vyskytnúť dva alebo viacero podtypov súčasne.
- spontánna žihľavka: Žihľavka a/alebo angioedém sa tvoria bez zjavného vonkajšieho spúšťača. Podľa toho, ako dlho trvá, kým pľuzgieriky alebo angioedém vymiznú, sa rozlišuje spontánna akútna a spontánna chronická žihľavka.
- spontánnaakútna žihľavka: Špecifický spúšťač spontánnej akútnej žihľavky sa často nedá identifikovať. Mnohí pacienti však trpia aj akútnou infekciou tráviaceho traktu alebo dýchacích ciest, preto lekári vidia medzi nimi súvislosť. Taktiež nemožno vylúčiť neznášanlivosť niektorých potravín. Spontánna akútna žihľavka však trvá menej ako šesť týždňov.
- spontánnachronická žihľavka: Žihľavka, ktorá trvá dlhšie ako šesť týždňov, sa nazýva chronická žihľavka. Príznaky môžu byť buď nepretržité, alebo sa môžu opakovať. Hlavnými spúšťačmi spontánnej chronickej žihľavky sú chronické infekcie, autoimunitné reakcie alebo precitlivenosť.
- fyzikálne žihľavky: sú vyvolané fyzikálnymi podnetmi, ako je chlad, teplo alebo tlak. Fyzikálna žihľavka sa vyskytuje len asi v 10 percentách všetkých prípadov.
- iné formy žihľavky: vyskytujú sa u menej ako 10 percent všetkých chorých, a preto sú skôr zriedkavé. Iné formy žihľavky môžu byť spôsobené fyzickou námahou, kontaktom s vodou alebo nadmerným potením.
Ako sa dá žihľavka liečiť?
Výber liečby závisí od typu žihľavky a závažnosti príznakov. Žihľavka sa môže liečiť napríklad liekmi. Na potlačenie účinku histamínu sa často používajú antihistaminiká. Vo väčšine prípadov však žihľavka zmizne do 24 hodín aj bez liečby. Môže ich nahradiť nová žihľavka na iných častiach tela. Na trvalú liečbu žihľavky je dôležité, najmä v prípadoch indukovateľnej žihľavky, poznať spúšťač a v budúcnosti sa mu vyhnúť. Môže ísť napríklad o určité potraviny, ale aj lieky.
Za liečbu žihľavky možno považovať aj tzv. habituačnú liečbu (otužovanie), ktorá sa používa najmä vtedy, keď antihistaminiká neprinášajú úľavu a ako spúšťač žihľavky by sa dalo identifikovať svetlo. V rámci habituačnej terapie by mala byť pokožka cielene vystavená slnečnému žiareniu, aby sa týmto spôsobom vyvinula tolerancia na slnečné svetlo. Habituačná terapia sa môže použiť aj na to, aby si koža zvykla na chlad. Pravidelne by sa napríklad mali podávať studené sprchy.